ŠK HARGAŠOVA ZÁHORSKÁ BYSTRICA - prvý slovenský tím vo Švédsku - Torshälla Cup 2009
Príjemné lety, push the button (LETUŠKO-LETUŠKA), stratený vak, stratená bunda, slušné výsledky, pohodové ubytovanie, podobné raňajky (SKINKA FOREVER), Mark, super Švédi, tlaky tlaky, toto-je-hamburger, kečaldes (ONE MAN SHOW, požiarnici o vás vedia), ženyženýýý, Frida, Ronnie, Gabriella, angličtina?, sorry, trains are not leaving this hour, 4 taxíky, vitaj doma, kutil Robo:)))
V utorok 12.5. sme prileteli zo Švédska ...
Predchádzalo tomu správne rozhodnutie urobiť takmer nemožné - odpovedať kladne na pozvánku z čista jasna zo Švédska, nájsť ochotných ľudí, ktorí pomôžu s organizáciou (financie:), zabukovať dopravu a ubytovanie a iné podobné veci.
Potom už len jedno foto s priaznivcami vo štvrtok 7.5. na letisku v Bratislave a šup na cestu - do lietadla. V ňom jedno kúzelné zelené tlačítko nad hlavami hráčov. Stláčame a stláčame. Ešte štastie, že letušky a letuško boli asi na svojom prvom lete toho dňa, pretože tieto stláčania brali s úsmevom (horšie to bolo na ceste naspäť, kedy Ingeborg Letušková dôrazne, prostredníctvom hlasu tajomného pilota, požiadala našich hráčov, aby zelené tlačítko, slúžiace pre prípad záujmu platenia za jedlo kartou, nestláčali a držali ...).
Pristátie bolo OK. Aj nástup do linkového autobusu, aj nástup do vlaku. Až potom prišiel menší šok - Nemenovaný hráč: "V autobuse som si zabudol vak a v ňom mobil, tenisky a pas:( No pekný začiatok. Konduktorka vo vlaku, hodinu cesty od opustenia autobusu, však nemala pochopenie pre naše boľačky a povedala s úsmevom: "Inostranci, nebojte sa, niekto ten vak nájde a doručí vám ho, nezvykne sa tu kradnúť:)"). Jasné, nebojíme sa. Ako Scooby Doo.
Vystúpili sme z vlaku v malebnom Sodertälje, v príjemnom počasí s teplotou tesne nad nulou:) a prišiel ďalší oznam, tentoraz od Nemenovaného hráča č.2: "Vo vlaku som si zabudol bundu". Dosť zlé na to, že bola celkom kosa. Krátky telefonát domov a uistenie rodičov - Žiadne strachy, nie je zima, bŕŕŕ.
Po uvítaní a zoznámení sa s organizátormi turnaja, s Markom a kamošmi, z Torshälle v Eskilstune sme radi využili ponuku a hneď po "pristátí" sme si zahrali priateľský zápas s domácimi. Poznámka: švédsky tréner počas zápasu nekričí (V našom vzájomnom zápase na turnaji nakoniec RAZ zakričal. To bol náš najväčší úspech:). Ani my sme nechceli, ale keď to inak nejde. Po zápase sme využili odvoz autami do kempu Vilsta, kde sme našli zabukované rozprávkové domčeky. Poprosili sme Švédov, či nám nevedia zistiť na stratách a nálezoch v Nyköppingu info o chalanovom stratenom vaku (pas a mobil sa našiel ešte vo vlaku, v druhom vrecku hráča:). A odpoveď? Zajtra vám donesieme vak až do Eskilstuny. Bez problémov. Ďakujeme. Prišiel. Bunda však nie, do Sodertälje sme ani nevolali, bola k dispozícii náhradná.
V piatok bol čas na prezretie si Eskilstuny - majú tam nádherný McShit, ktorému však viac ako zdatne konkuroval stánok na hlavnom námestí "TOTO JE HAMBURGER", presun na ubytovanie v škole, pri ktorej bola jedna z hál, kde sa turnaj hral a priateľský zápas so zmiešaným družstvom z Nemecka spojený s prvou platonickou láskou Nemenovaného hráča č.3 a Johanky Nemeckej. Ona o nej nevedela, nepodstatný detail. Mimochodom, oba priateláky sme prehrali.
Po výdatných raňajkách - SKINKA FOREVER (aj sobota, aj nedeľa, aj pondelok) - sme začali účinkovať. Takto:
Pri prvej účasti v histórii oficiálneho slovenského klubového florbalu v kolíske tohto športu (florbal - innebandy) sme dosiahli nasledujúce výsledky:
Po 2 víťazstvách a 3 prehrách v zápasoch so svojimi švédskymi súpermi skončilo družstvo svoju púť v B-semifinále a obsadilo 11.-12. priečku zo 16 štartujúcich (Švédsko, 1 tím Nemecko), keď ho iba jeden gól vo vyrovnanom poslednom zápase v základnej skupine s domácou Torshällou pred zaplneným hľadiskom (kapacita 600 osôb) stál postup do A-finále.
V A - finále sa predstavilo niekoľko družstiev zo švédskej špičky (TOP 10-15), vrátane nášho premožiteľa z prvého zápasu v základnej skupine Hagunda IBK. Tam by sme objektívne už veľa vody nenamútili, o čom svedčí aj vyjadrenie samotných organizátorov z tímu Torshälla, že aj ich šance v A - 4F na postup sú malé a výsledok, ktorí v A - 4F dosiahli.
Ale nebyť nášho úzkeho kádru, B - finále by sme dali. Vo vynikajúcom zápase s Norou sme dali prvý gól, ale kondične sme už nezvládli nasledujúci nápor súpera.
Chalani dosiahli aj individuálne úspechy - v dvoch zápasoch si ocenenie Hráč zápasu odniesli hráči - Martin Kubovič, Erik Rác. Erik Rác k tomu ešte pridal účasť v 10 člennom finále v samostatných nájazdoch, keď sa doň prebojoval úspešným nájazdom spomedzi takmer 100 strelcov. Tam mu už pušný prach zvlhol a nechal vyniknúť robustného dospelého brankára domácich.
Výsledky:
základná skupina A:
2009-05-09 ŠK Hargašova - Hagunda IF 1 - 8 (0:5,1:3) HZ: Martin Kubovič.
So švédskym TOP tímom sme do 10 minúty prvého polčasu netušili ako to vyzerá na ich polovici ihriska. Po zbavení sa nervozity z premiérového zápasu a hľadiska sme sa zdvihli a v druhom polčase aj dosiahli vďaka Denisovi Jakubíkovi a prihrávke kapitána Adama Fabianeka historický prvý gól v zápasoch SVK - SWE.
2009-05-09 Farsta IBK - ŠK Hargašova 3 - 5 (0:1,3:4). Vyrovnaný zápas, v ktorom rozhodla naša väčšia vôľa po víťazstve a na počudovanie (aj Švédi sú len ľudia:) aj lepšie individuálne zručnosti našich hráčov.
2009-05-09 Torshälla IBK - ŠK Hargašova 4 - 3 (3:3,1:0). Nádherný, vzrušujúci zápas s našim doťahovaním náskoku domácich (0:2 - 2:2, 2:3 na 3:3 v prvom polčase = SRDCÉÉÉ:) a gólom, ktorý mohol padnúť na oboch stranách. Ideme do B - 4F. Aspoň máme šancu na viac zápasových konfrontácií (no dobre, nie je to až taká útecha:).
4F B
09-05-10 ŠK Hargašova - Valhall IBK 6 - 2 (2:0,4:2) HZ: Erik Rác. Jednoznačne náš zápas. Konečne sme sa vyvarovali našich každozápasových "flešov" a hrali sme to, čo sme potrebovali. A to aj bez raňajok (tie sme zhltli až po tomto zápase, ktorí začínal už o 8.00 ráno ZULU).
SF B
09-05-10 ŠK Hargašova - Nora IBK 1 - 4 (0:0,1:4). Ach tá Nora:) Súboj striedal súboj, hral sa florbal na vysokej úrovni. Dali sme prvý gól, ale potom sa už prejavila naša najväčšia slabina v tomto roku: úzky káder.
Chalani si za svoje niekoľkoročné účinkovanie na florbalovej scéne prežiť takéto výborné merania síl zaslúžili. Na záver od trénerov padlo iba slovo: "Ďakujeme" (ale samozrejme, že aj: dôraz, disciplína, hrdosť, makať-makať-makať a žiadne puky za chatkou nie sú, dokonca ani zemiaky:)
Po skončení turnaja nám naši švédski priatelia ponúkli ubytovanie priamo na palubovke novej športovej haly Elfolk Arena. Na našu otázku, či nebude vadiť policajtom, že počas celej noci bude svietiť v hale svetlo kvôli fotobunke zaznamenávajúcej prítomnosť našich maličkostí, sme dostali pre nás zaujímavú odpoveď: Vedia o vás hasiči, takže je to v poriadku. Tak, ako bolo v poriadku mlčanie správcu novej drevenej haly, ktorý si ráno začal v hale robiť bez slova svoje upratovacie povinnosti pomedzi naše spiace telá. Pred spánkom sa odohralo magické vystúpenie Nomisa Kečaldesa, ktorý za akváriovým oknom predviedol ONE MAN SHOW v jednoaktovke "Miznúca postava" a bol by pokračoval aj ďalej, ale prerušil ho Nemenovaný hráč č. 4 a jeho tlaky-tlaky, v ktorých dosahoval, a nielen on, svetové výkony počas celého pobytu. Puberta má asi aj takéto prejavy.
Pondelok po opätovnom presune do lego domčekov sa naplnil výletom do Štokholmu, kde sme si po kvalitnej prestrelke v LASER GAME pivnici (my, starší, sme radosť v očiach našich zverencov počas laser hry pochopili naštastie jeden výstrel pred koncom prenájmu pivnice, keď sme s úsmevom na tvári išli hráčom v ústrety - chlapci, je koniec, máme nedostižný náskok stovku bodov - a štastné deti, ktoré nepoznali vojnu, do náš pálili ako zbesnetí a pomaličky ukrajovali z toho náskoku. Nakoniec sme v súboji Starí vs. Mladí dobyli víťazstvo o jeden výstrel v pomere 2 hry oproti 1), a prehliadke VASA museet (na fotkách je vidieť nadšenie v tvárach chalanov:), pochutnali na výbornom obede v spoločnosti Ericsson a prítomnosti sprievodkyne Fridi a šéf vývojára Ericssonu Ronnieho, ktorý sa neprestal smiať ani vtedy, keď na svoju otázku - aké používate mobily? - uvidel les NOKIA:). Videli sme čo to z noviniek, ktoré nám spríjemnia život v nasledujúcich rokoch. Po mobiloch prišla na rad prehliadka hlavného mesta s profesionálnou a milou sprievodkyňou Gabrielou. Nedá sa povedať, že by chalanov nezaujal napr. nápis v runovom písme starý cca 1000 rokov alebo kráľ Gustáv odchádzajúci z práce práve vtedy, keď sme prišli na prehliadku centra starého Štokholmu, ale najväčšie výskanie sa ozvalo po poznámke - teraz máte čas na nákup suvenírov:). Toto výskanie dokázal prerušiť azda len priškrtený krik Nemenovaného hráča č.5 v autobuse pri pohľade na miestne krásky - ženy-ženýýý. Toto už bola jasná puberta. Podvečer nás prenajatý autobus doviezol bezpečne ku chatkám. Je potešujúce vedieť, že hráči boli schopní si sami nakúpiť, uvariť a upratať po sebe, a že nakoniec žiadna chatka neľahla popolom.
P príjemne strávenom čase nadišiel čas odchodu domov. Lúčilo sa nám ťažko, čo sa prejavilo aj v pohodovej chôdzi smerom na vlakovú stanicu, kde sme si vychutnali príjemné prekvapenie - už nie je dopravná špička, najbližší vlak, autobus pôjde až v čase, kedy by ste už mali byť nad Baltikom - čistá radosť. Čo teraz, Karolko? Naštastie sme mali ešte nejaké peniaze a na stanici boli práve ochotní taxikári, ktorí nás za 4.000 SEK odviezli štyrmi autami do vzdialeného Nyköppingu. Let sme stihli. V lietadle niektorí mali chuť rozprávať (a stláčať zelený gombík:), keďže debata v taxíkoch sa obmedzila na konštatovanie z našej strany - aká pekná krajina - a konštatovanie zo strany taxikárov - always the same:(.
Bolo fakt fajn. Ďakujeme partnerom nášho klubu.
Zostava:
Simon Sedláček - brankár
Adam Fabianek - obranca, kapitán
Lucien Haraslín
Patrick Barducci
Andy Kolenčík
Danko Rác - útočník
Erik Rác
Denis Jakubík
Denis Leskovský
Martin Kubovič
Oliver Kubaský
tréner: Juraj Hvozdík
asistent: Šimon Dudík
členovia realizačného tímu: Juraj Mihalovič, Robo Kubovič